Táto internetová stránka použí­va súbory cookie. Viac informácií­Zavrieť
O nás » Novinky » Strach z vody 1.časť

Strach z vody 1.časť

21. 02. 2017 strach z vody61 o

Strach je prirodzená reakcia dieťaťa na neznámu situáciu. Ak chceme pochopiť čo dieťa prežíva a pomôcť mu tento strach prekonať, treba si najprv ujasniť čo to strach je a aké môže mať následky na vývoj dieťaťa najmä po psychickej stránke. Ak zoberieme do úvahy vzťah strachu a vody, prepojením týchto pojmov vznikne nová zložitá situácia, ktorá by nemala byť v žiadnom prípade trvalou súčasťou dieťaťa ani dospelého človeka.

Strach je definícia pocitu, ktorý je súčasťou vnútorného prežívania jedinca. Ide väčšinou o negatívny pocit, ktorý sa dá vyjadriť napätím, úzkosťou, stresom a obavou. Príčinou strachu je vystavenie jednotlivca, v tomto prípade dieťaťa, neznámej situácii, teda ohrozeniu z vonkajšieho priestoru. Takéto prežívanie nastáva aj pri odtrhnutí z dobre známeho priestoru, teda z bezpečia domova, v ktorom sa dieťa nachádza. Tento pocit môže predchádzať aj pocitom neistoty a stratu ochrany známeho prostredia. Ak má dieťa strach, nemusí to bezprostredne skončiť negatívnym zážitkom. Výsledkom môže byť aj pozitívna emócia, ktorá rozvíja osobnosť a prináša pozitívne vlastnosti pre dieťa a pre jeho okolie. Avšak ak sa táto emócia skončí negatívnym zážitkom, prináša to so sebou fyzické, defenzívne a psychické následky. Fyzickým znakom môže byť zrýchlený tep, zrýchlené nepravidelné dýchanie, "husia" koža, studený pocit, v detskom veku je hlavným sprievodom znakom intenzívny a dlhotrvajúci plač. Pri defenzívnom následku ide hlavne pri deťoch v predškolskom veku o zapieranie, nespoluprácu, ignoráciu až pretváranie situácie a jej zľahčovanie. Psychickým prejavom býva hnev, nesústredenosť a zatrpknutie.

Človek je k vode pripútaný od samotného zrodenia. Plod sa vyvíja vo vodnom prostredí v tele matky a už ako novorodenec sa s našou pomocou môže do vody vracať tak, aby mu to bolo príjemné. Pre novorodenca bola voda, konkrétne plodová, súčasťou takmer 9 mesiacov a po narodení sa dostáva do prostredia úplne neznámeho. Z toho vyplýva, že vodné prostredie a pozitívny vzťah k vode je pre dieťa prirodzený. Je však veľmi jednoduché tento proces zastaviť a vzťah k vode pokaziť a znepríjemniť.

V súčasnosti sa do životného štýlu a do výchovy potomka premieta zvyšujúce sa povedomie o zdravom životnom štýle, zodpovednosť za vlastné zdravie a kvalita života. A pozitívny vzťah k vode k tým pojmom určite patrí. Aj preto sa v praxi presadilo plávanie s deťmi nie len v predškolskom a školskom veku, ale aj s ešte mladšími deťmi.

Voda človeka nadnáša iba vtedy, pokiaľ sa uvoľní. Vtedy je možné zažiť pocit beztiaže. Prvým krokom je teda uvoľnenie sa. Dieťa sa učí zoznamovať s vodou, dokáže ju cez rôzne štýly polohovania precítiť, zisťuje ako voda pôsobí a reaguje na jeho telo – prvý krok k prekonaniu strachu z vody.